ALEBO ako ma vyhostila veverička z kresla
Vybrala som sa dnes do parku, že si prečítam časopis, keď zrazu začalo ku mne utekať nadšené malé dievčatko. Nechápala som, až kým som vedľa mňa nezbadala pod druhým kreslom veveričku.
Ako správny turista som si opatrne vytiahla fotoaparát, aby som ju nevystrašila. Veverička sa však vôbec nebála, to ja som sa začala báť, keď zrazu skočila na operadlo vedľajšieho kresla. A vôbec nevyzerala priateľsky.
Sekundu na to bola na hornom operadle.
Pri jej pozícii som pochopila, že chce moje kreslo... A veru ho aj získala.
Nádejný zoológ Jonáš mi potom cez chat vysvetlil, že tá kosť, čo jej trčala z papuľky, bola nezabrúsený hlodák. Pravdepodobne teraz nevie jesť, a preto je hladná a nervózna.
Ale aby tento príspevok nemal len smutný koniec, prinášam súboj chlapček verzus kreslo, ktorý nakoniec skončil 1:0 pre chlapca. :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára