blog

Môj kamarát Jano strávil rok v Mexiku. V najbližších dňoch sa vďaka minisérii rozhovorov  dozviete viac nielen o živote v tejto krajine plnej kontrastov, ale i o živote dobrovoľníka.

na haciende u kamaráta, Jano je ten vpravo :-), archív Jano

V Mexiku si strávil jeden rok ako dobrovoľník. V ktorej časti Mexika si žil?

Bol som v Meride, v hlavnom meste federatívneho štátu Yucatán. Nachádza sa na severe Yucatánskeho poloostrova. Mexiko je zložené z federatívnych štátov, ktoré spolu tvoria Spojené štáty mexické.

Aké je tam počasie?
Počas roka je tam strašne teplo a vlhko, v lete stúpne vlhkosť až na 95-100%. Prší iba počas obdobia dažďov od konca augusta do októbra. Vtedy poobedia dve hodiny tak leje, že na ulici je vody až po kolená. Nemajú až tak dobre spravenú kanalizáciu, takže ulice sú vždy zaliate. Ľudia sa brodia vo vode a nesú si zdvihnuté tašky. Autá idú asi desiatkou a vyzerá to akoby plávali na hladine. Ale potom vyjde slnko a za hodinu je všetko suché.

Koľko má  Merida obyvateľov?

Oni hovoria, že Merida je také menšie mexické mesto. Má niečo cez milión obyvateľov (1,035,238 pozn.strawberry).

Ako sa žije v Mexiku?

Veľmi to závisí od toho, kde sa narodíš, do akej spoločenskej vrstvy. Je tam vrstva veľmi- veľmi- veľmi bohatých, veľmi- veľmi- veľmi chudobných a potom veľmi malá skupina, ktorá tvorí strednú vrstvu. Ale stredná vrstva je o veľa chudobnejšia ako stredná vrstva na Slovensku.

Takže si to mám predstaviť tak, ako vykreslujú Mexiko telenovely?

Akože podľa mňa sú telenovely úplná realita. Dosť verne zobrazujú spoločenské pomery, v akých Mexičania  žijú. Podľa mňa sa nakrúcajú pre nižšie spoločenské vrstvy, aby mali ľudia nádej.

Chudobný človek sa teda môže vypracovať?

Môže, ale je to pomerne dosť náročné. Nemáš prístup ku vzdelaniu a ak aj áno, tak vzdelanie zadarmo je na veľmi zlej úrovni.

Ako si mám predstaviť úplne najchudobnejších?

Počas Veľkej noci sme robili misie a boli sme na dedine, ktoré sa volajú pueblo. Výraz dedina tam má však úplne iný zmysel ako na Slovensku. Ľudia tam žijú v slamených domoch so slamenými strechami alebo v štátnych unimobunkách. Elektrinu majú a dokonca aj telky, ale pod slamenou strechou. Chodia bosí, niektorí nevedia ani po španielsky. Hovoria máysky.

Keď som sa odtiaľ vracal, mal som pocit, že na Slovensku môžme byť veľmi šťastní, ako sa máme. Tam sú milióny ľudí, ktorí dennodenne riešia situáciu, že čo budeme dnes jesť. Je tam aj vysoká nezamestnanosť. Majú však aj výhodu, že niekedy raz za čas príde do dediny človek z bohatej rodiny, ktorý povie, že zháňa rodinu, ktorá mu bude slúžiť. A oni idú k nemu robiť. Dá im ubytovanie, televíziu. Ja som strašne smial, keď mi nejaký kamarát hovoril, že tá rodina sa má u nich super, lebo u nich bývajú, majú stravu, majú telku a ešte si aj niečo zarobia.

Je to pre nich vykúpenie, keď sa dostanú do takej rodiny?

Určite áno. Je to top práca. Niekomu robiť sluhu. Sluhu v úvodzovkách. V podstate sú to zamestnanci, ktorí u nich aj žijú. A čo robia? Varia, upratujú, starajú sa o dom. Väčšinou rodičia a deti chodia do štátnej školy.

Ako sa k takýmto rodinám správajú?

To veľmi závisí od rodiny. To, kde som ja fungoval, teda vo vysoko kresťanskej komunite, tam boli títo zamestnanci braní ako súčasť rodiny. Nie úplne, ale kupovali im darčeky na Vianoce, mali ich radi. Decká ich zbožňovali, lebo slúžky sa o nich starali od detstva, vychovávali ich.

Takže naozaj ako v telenovele.

Áno, no v tých rodinách, ktoré som poznal, sa mali títo zamestnanci veľmi dobre.

Je to 24-hodinová práca?

To asi tiež závisí, ale vo väčšine rodín určite áno.

Mali títo ľudia  čas aj na vlastný život?

To bol ich život. A raz za mesiac išli do svojej dediny na nejakú oslavu alebo svadbu. Ale im to tak vyhovuje, je to pre nich lepšie ako niekde trieť biedu.

Ako to vnímali títo bohatí ľudia, že mali sluhov?

Oni to tak nevnímajú. U nich je to najviac normálna vec, ktorú si vieš predstaviť. To, že ty máš doma mikrovlnku alebo umývačku riadu, tak pre neho je to kuchárka alebo upratovačka. Im to ani nenapadne. Ty si sa narodila v rodine, kde máš sluhu a všetci tvoji kamaráti majú sluhu a tebe to príde úplne normálne. Mne sa to slovo sluha ale strašne nepáči. To to úplne nevystihuje, lebo to nie je ako v stredoveku.  Je to skôr zamestnanec, ktorý tam žije aj s rodinou.

Ty si sa ako dobrovoľník stretával s chlapcami najmä z bohatých rodín. Akí boli?

Vieš čo, ja som si tam uvedomil jednu podstatnú vec, že je úplne jedno, koľko máš peňazí, lebo tak či onak riešiš tie isté veci, čo rieši každý. Pokiaľ nemusíš riešiť, že nemáš dosť jedla, základné životné potreby. Tak riešiš de facto to isté. Mladí ľudia teda. Kam sa ideš zabaviť, kto má koho rád, kto s kým chodí, nechodí, kto sa s kým pohádal. Proste úplne bežné veci, akurát rozdiel je, že jedni prídu domov do chudobnej rodiny a druhí prídu domov na aute, alebo ich dovezie šofér.

Ale máš iné perspektívy.

Perspektívy áno. Ale tí mladí ľudia to tak nevnímajú. Mne to prišlo absolútne identické s tým, čo som prežíval na strednej škole doma na Slovensku, len s tým rozdielom, že ma nedoviezol do školy šofér. A nešiel som si potom zahrať golf, ale futbal. Ale tá podstata mi prišla úplne rovnaká.

To be continued. :-)