Pred 5 rokmi odišla počas vysokej školy na Erasmus do Kodane a už ostala. O tom, aká je Kodaň a akí sú Dáni, som sa rozprávala s kamarátkou Silviou.
 |
| prístav Nyhavn v Kodani, archív Silvia |
Dáni chodia do práce a vlastne všade na bicykli. Bicyklujú sa aj v daždi?
Áno. S pršiplášťom na hlave a aj s malými deťmi. Nie je problém, či sneží, alebo mrholí. Aj keď je poľadovica. Keď som chodila do práce v škôlke veľmi skoro ráno na šiestu, tak ako prvé vyčistili cyklistické chodníky, ak nasnežilo. Idú také malé autíčka na malých uzučkých chodníčkoch. Keď veľmi husto sneží, tak je až nebezpečné bicyklovať sa. Ja osobne si netrúfam, ale veľa ľudí áno.
Prečo je bicyklovanie také populárne a za každého počasia?
Je to praktické, vzdialenosti tu v Kodani sú naozaj minimálne. Pre niektorých by bolo zbytočné ísť autobusom a tým, že majú cyklisti vlastný chodník, nemusia nad tým premýšľať. A opäť, je to súčasť kultúry. Neriešiš. Ideš na bicykli. Všetci to robia a nikto sa nad tým nepozastavuje. V zime si ženy normálne natiahnu na svoje nohavice otepľovačky, šušťákovú bundu a kapucňu, rukavice, majú celý systém a idú. (smiech) Aj v opätkoch, aj v minisukni. Je to aj lacnejšie, lebo doprava je veľmi drahá.
Všimla som si, že sú Dáni družní, aj teraz v januári sa všetci stretli, aby spolu sledovali Majstrovstvá Európy v hádzanej. Hádzaná je ale jeden z ich naobľúbenejších športov. A čo pri iných udalostiach?
Áno, sú veľmi družní. Majú radi spoločenské aktivity a spoločné trávenie času, ktorý vypĺňajú vecami, ktoré spájajú celú krajinu- kráľovstvo, šport a politika. Alebo napr. reality show. Všetci to pozerajú a potom sa o tom rozprávajú. A tým, že ich je tak málo, toľko ako Slovákov, tak to naozaj všetci pozerajú a zdieľajú. Preto sú tu reality show celé roky také úspešné.
V súvislosti s dánskou družnosťou sa často spomína slovo hygge. Čo to podľa teba znamená?
Hygge znamená užívať si prítomnosť, chvíľu- niečo ako enjoy, ale má to širší význam. Niečo ako útulné. Nedá sa to úplne preložiť.
Je to obľúbené aj u rodín. Nie je tu tradícia chodiť niekam spolu, predsa len ľudia od 18-tich nebývajú s rodičmi, majú vlastný život.
Deti pomerne skoro odchádzajú z domu, ale napriek tomu veľa rodín dáva dôraz práve na toto, že cez víkend sa stretnúť a hygge. Sadnime si spolu a pozrime si dobrý film. Poznám veľa spolužiakov, čo má dobrý vzťah s rodičmi a toto si zachovávajú. Mne sa to páči. Dobre, máš vlastný život, ale nestratia kontakt.
Keď vojdeš do miestnosti a tá miestnosť je útulná, svietia sviečky a je tam atmosféra – tiež povieš hygge. Ale zároveň, keď si s priateľmi a sedíte pod dekou a pozeráte film, tak to je tiež hygge.
Všimla som si, že sú Dáni družní, aj teraz v januári sa všetci stretli, aby spolu sledovali Majstrovstvá Európy v hádzanej. Hádzaná je ale jeden z ich naobľúbenejších športov. A čo pri iných udalostiach?
Áno, sú veľmi družní. Majú radi spoločenské aktivity a spoločné trávenie času, ktorý vypĺňajú vecami, ktoré spájajú celú krajinu- kráľovstvo, šport a politika. Alebo napr. reality show. Všetci to pozerajú a potom sa o tom rozprávajú. A tým, že ich je tak málo, toľko ako Slovákov, tak to naozaj všetci pozerajú a zdieľajú. Preto sú tu reality show celé roky také úspešné.
V súvislosti s dánskou družnosťou sa často spomína slovo hygge. Čo to podľa teba znamená?
Hygge znamená užívať si prítomnosť, chvíľu- niečo ako enjoy, ale má to širší význam. Niečo ako útulné. Nedá sa to úplne preložiť.
Je to obľúbené aj u rodín. Nie je tu tradícia chodiť niekam spolu, predsa len ľudia od 18-tich nebývajú s rodičmi, majú vlastný život.
Deti pomerne skoro odchádzajú z domu, ale napriek tomu veľa rodín dáva dôraz práve na toto, že cez víkend sa stretnúť a hygge. Sadnime si spolu a pozrime si dobrý film. Poznám veľa spolužiakov, čo má dobrý vzťah s rodičmi a toto si zachovávajú. Mne sa to páči. Dobre, máš vlastný život, ale nestratia kontakt.
Keď vojdeš do miestnosti a tá miestnosť je útulná, svietia sviečky a je tam atmosféra – tiež povieš hygge. Ale zároveň, keď si s priateľmi a sedíte pod dekou a pozeráte film, tak to je tiež hygge.
V 18-tich sa vážne všetci sťahujú od rodičov?
Tu v Dánsku je to väčšinou tak, že po skončení strednej školy chodia ľudia na rok- dva buď cestovať alebo pracovať mimo Dánsko, aby zažili svet. Vyslovene aby videli niečo iné, videli iné kultúry, otvorili si oči.
Všetci?
Vačšina. Môžu si to skoro všetci dovoliť, tak to tak robia.
Ako si môžu dovoliť cestovanie a kam obyčajne idú?
Podľa toho, či si najprv musia zarobiť, alebo im pomôžu rodičia. Napríklad je veľmi populárne, že mladí robia pomocníkov v škôlkach alebo jasliach, zarobia si za ¾ roka a ten zvyšok ďalší ¼ rok cestujú, než začne škola. Väčšinou po Ázii, napr. Thajsko je veľmi obľúbené, lebo je pre nich veľmi lacné.
Cestujú sami?
S kamarátmi. V skupinkách zo strednej. Alebo po dvoch, po troch.
Potom sa vrátia a začnú znovu „vážny” život. Po návrate už väčšinou nebývajú s rodičmi. Buď idú do prenájmu, alebo čo je veľmi časté, tak rodičia kúpia byt s tým, že mladý človek platí trochu nájmu každý mesiac. Väčšina dánskych študentov aj pracuje, má študentský job. Tu v Dánsku sa na to veľmi pozerá kladie doraz, aby človek robil niečo počas školy a zároveň mal aktívny život. Ak niekto nič nerobí, alebo nie je aspoň dobrovoľníkom, tak by sa ho asi spýtali, že čo robí. Ale zároveň by človek mal mať aj nejakú zaľubu.
Z čoho žijú študenti počas vysokej školy, keď sa odsťahovali od rodičov?
Študenti dostávajú podporu od štátu počas štúdia. Odvíja sa od toho, odkiaľ je študent, v akom meste študuje, ako ďaleko má rodinu, či ho jeho rodina je schopná podporovať, koľko zarábajú rodičia atď. Výška podpory v prípade, že sa už osamostatnili od rodičov, je okolo 800 Eur mesačne. Pokryje im bývanie, ak bývajú v prenájme, a jedlo. Dopravu tak tesne. Kvôli tomu väčšina z nich aj pracuje. Ale aspoň sú už samostatní od rodičov.
Keď študujú a pracujú (maximálne povolené je 15 hodín do týždňa), tak im to vystačí veľmi pekne. Majú dobrý život.
V Dánsku majú pracovný čas 37 hodín týždenne. Dodržiava sa?
Áno, v piatok je krátky deň, pracujú približne do druhej, do tretej. Aj keď záleží tiež, kde robíš. Vo finančných a konzultantských spoločnostiach tiež ľudia pracujú veľa ako u nás na Slovensku, ale je tam cítiť veľký dôraz na to, že človek musí mať aj rodinný život. Aj keď som chodila na kurz písania životopisu pre cudzincov, tak veľmi kládli dôraz na to, že musíte do kolonky voľnočasové záujmy napísať niečo, to je jedno, že čo, ale aby sa človek prezentoval tým, aký je a čo má rád.
Ani u vás v reklamnej agentúre piatok poobede nikto nie je?
Nie. (smiech) Ale keď klient náhle zavolá, že treba urobiť niečo, tak sa to urobí.
Ale klient nezavolá, lebo ani klient tam nie je.
Presne. Človek vie, že sa už neoplatí volať, lebo tam nikto nie je. Dáva sa na to dôraz, že už choď a oddýchni si. Tiež majú tradíciu, ktorá sa volá piatkový bar, keď kolegovia idú spolu v piatok väčšinou o tretej do podniku na počesť toho, že ukončili týždeň. Keď je to veľká firma, majú namiesto spoločného odchodu spoločné raňajky. Spoločne sa najedia od 9tej do 11tej. Majú to tak už od strednej školy. Buď je bar, alebo sú raňajky. Aj my sme to tak tiež mali na univerzite.
Ľudia u nás v reklamke bývajú v práci od deviatej do piatej. Keď je samozrejme nejaká extra kampaň, tak robia grafici do noci, ale skôr sa to berie tak, že človek má robiť, keď sa robí, lebo vie, že čo neurobí, tak to mu ostane.
V ďalšej časti rozprávania o Kodani a Dánsku sa dozviete viac o tom, čo Dáni radi jedia a ako sa obliekajú. A mnoho ďalšieho.
Tu v Dánsku je to väčšinou tak, že po skončení strednej školy chodia ľudia na rok- dva buď cestovať alebo pracovať mimo Dánsko, aby zažili svet. Vyslovene aby videli niečo iné, videli iné kultúry, otvorili si oči.
Všetci?
Vačšina. Môžu si to skoro všetci dovoliť, tak to tak robia.
Ako si môžu dovoliť cestovanie a kam obyčajne idú?
Podľa toho, či si najprv musia zarobiť, alebo im pomôžu rodičia. Napríklad je veľmi populárne, že mladí robia pomocníkov v škôlkach alebo jasliach, zarobia si za ¾ roka a ten zvyšok ďalší ¼ rok cestujú, než začne škola. Väčšinou po Ázii, napr. Thajsko je veľmi obľúbené, lebo je pre nich veľmi lacné.
Cestujú sami?
S kamarátmi. V skupinkách zo strednej. Alebo po dvoch, po troch.
Potom sa vrátia a začnú znovu „vážny” život. Po návrate už väčšinou nebývajú s rodičmi. Buď idú do prenájmu, alebo čo je veľmi časté, tak rodičia kúpia byt s tým, že mladý človek platí trochu nájmu každý mesiac. Väčšina dánskych študentov aj pracuje, má študentský job. Tu v Dánsku sa na to veľmi pozerá kladie doraz, aby človek robil niečo počas školy a zároveň mal aktívny život. Ak niekto nič nerobí, alebo nie je aspoň dobrovoľníkom, tak by sa ho asi spýtali, že čo robí. Ale zároveň by človek mal mať aj nejakú zaľubu.
Z čoho žijú študenti počas vysokej školy, keď sa odsťahovali od rodičov?
Študenti dostávajú podporu od štátu počas štúdia. Odvíja sa od toho, odkiaľ je študent, v akom meste študuje, ako ďaleko má rodinu, či ho jeho rodina je schopná podporovať, koľko zarábajú rodičia atď. Výška podpory v prípade, že sa už osamostatnili od rodičov, je okolo 800 Eur mesačne. Pokryje im bývanie, ak bývajú v prenájme, a jedlo. Dopravu tak tesne. Kvôli tomu väčšina z nich aj pracuje. Ale aspoň sú už samostatní od rodičov.
Keď študujú a pracujú (maximálne povolené je 15 hodín do týždňa), tak im to vystačí veľmi pekne. Majú dobrý život.
V Dánsku majú pracovný čas 37 hodín týždenne. Dodržiava sa?
Áno, v piatok je krátky deň, pracujú približne do druhej, do tretej. Aj keď záleží tiež, kde robíš. Vo finančných a konzultantských spoločnostiach tiež ľudia pracujú veľa ako u nás na Slovensku, ale je tam cítiť veľký dôraz na to, že človek musí mať aj rodinný život. Aj keď som chodila na kurz písania životopisu pre cudzincov, tak veľmi kládli dôraz na to, že musíte do kolonky voľnočasové záujmy napísať niečo, to je jedno, že čo, ale aby sa človek prezentoval tým, aký je a čo má rád.
Ani u vás v reklamnej agentúre piatok poobede nikto nie je?
Nie. (smiech) Ale keď klient náhle zavolá, že treba urobiť niečo, tak sa to urobí.
Ale klient nezavolá, lebo ani klient tam nie je.
Presne. Človek vie, že sa už neoplatí volať, lebo tam nikto nie je. Dáva sa na to dôraz, že už choď a oddýchni si. Tiež majú tradíciu, ktorá sa volá piatkový bar, keď kolegovia idú spolu v piatok väčšinou o tretej do podniku na počesť toho, že ukončili týždeň. Keď je to veľká firma, majú namiesto spoločného odchodu spoločné raňajky. Spoločne sa najedia od 9tej do 11tej. Majú to tak už od strednej školy. Buď je bar, alebo sú raňajky. Aj my sme to tak tiež mali na univerzite.
Ľudia u nás v reklamke bývajú v práci od deviatej do piatej. Keď je samozrejme nejaká extra kampaň, tak robia grafici do noci, ale skôr sa to berie tak, že človek má robiť, keď sa robí, lebo vie, že čo neurobí, tak to mu ostane.
V ďalšej časti rozprávania o Kodani a Dánsku sa dozviete viac o tom, čo Dáni radi jedia a ako sa obliekajú. A mnoho ďalšieho.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára