Moja prvá medaila :-) 
Zlatá.
Dvojhra žien v tenise.
Športové hry Kooperativa 2012
Very happy.

Leto na Kuchajde :-)

Dnes na tému pergola.

Kurz varenia v Toskánsku

váš korešpondent informujúci o kurzoch varenia v Toskánsku sa hlási. Prinášam zatiaľ najdostupnejšiu verziu. :-)

Dozjedenia priatelia. :-)

Vila v Provence

Vďaka známemu som objavila krásnu FB stránku, ktorá sa venuje bývaniu v Provensálsku a nedá mi sa s vami nepodeliť. :-)

Bývajme na provensálsky štýl. :-)

Supermodelky 90. rokov

My Best Birthday Party

Včera som mala narodeniny.
Vďaka tomu som sa aj lepšie adaptovala späť do práce. ;-)
A vďaka niekoľkým veľmi dobrým kamarátom som mala aj nakrajšiu narodeninovú oslavu v živote. Touto cestou by som sa im chcela poďakovať za krásny večer. A tiež tým, ktorí sa chceli zúčastniť, no z rôznych príčin sa im to nepodarilo.

Pripájam pár fotiek. Trochu rozmazaných, ale včera to bola jedna z posledných vecí, čo som riešila. Resp. sa na zoznam ani nedostala. :-)

P.S.: Boli sme v talianskej reštaurácii Primo Amore v Bratislave. Jedálny lístok na stránke nehľadajte, skúšala som, no takú dobrú pizzu som ešte v Bratislave nejedla. A možno, kým sa zastavíte, už dorazí aj Prosecco. ;-)

kamaráti na život

na chvíľu bola tma a svietila len sviečka :-)

posledný drink v Primi
 + handmade narodeninové náušnice od kamarátky

O živote dobrovoľníka v Mexiku

2.časť

stretnutie v klube na záver školského roka, archív Jano

Do Mexika si išiel ako dobrovoľník. Čo si mám pod tým predstaviť?

Organizácia, pre ktorú som robil a síce Regnum Christi, má projekt tzv. spolupracovníkov – mladých ľudí, ktorí sa venujú mládeži, ktorí sú ochotní ísť kamkoľvek vo svete, bez ohľadu na to, kde to bude a robiť, čo od nich bude treba – čiže dobrovoľnícku činnosť. Tento projekt funguje psledných desať rokov. V roku 2007-2008 nás bolo asi 30 medzinárodných dobrovoľníkov a z Latinskej Ameriky asi 120.

Prečo je taký rozdiel medzi Latinskou Amerikou a zvyškom sveta?

Celé toto hnutie bolo tiež založené v Mexiku, a preto je aj silnejšie v Mexiku a Latinskej Amerike. 

To je aj jeden z dôvodov, prečo som chcel ísť práve do Mexika. Získať know how, ako sa robia veci, s akou motiváciou. Rôzne dobrovoľnícke aktivity v rámci občianskeho združenia Fiyo(skratka od Find Yourself), ktoré robíme tu na Slovensku, sú v podstate replikou toho, čo ľudia vymysleli v Mexiku alebo v Spojených štátoch. 

Čo znamená dobrovoľníctvo?

Dobrovoľníctvo znamená, že prídeš do tej ktorej krajiny, kam ťa vyšlú, a tam ti pridelia prácu. Či už je to práca s mládežou, organizácia dobročinných aktivít, práca so staršími – teda animátormi. Kontakt s rodičmi a teda stretnutia s rodičmi detí, ktoré sú zapojené do aktivít, aby aj oni vedeli, o čo sa presne jedná, aby nemali pocit, že sme sekta alebo niečo podobné.

výlet s deťmi na pláž, archív Jano

Podľa čoho rozdeľujú dobrovoľníkov do jednotlivých krajín?

Podľa toho, aké máš skills, aké jazyky ovládaš, čo si robil a čo si schopný robiť atď.

Ty si mal aké predpoklady?

Ja som vedel po anglicky a španielsky v úvodzovkách (smiech) a robil som dlho animátora v občianskom združení Fiyo na Slovensku. Venoval som sa deckám z farnosti v rámci projektu rozvoja mládeže.

Rok predtým, ako som išiel do Mexika, som bol na kurze v Ríme, kde som už začal premýšľať nad tým, že by som išiel niekam na rok ako dobrovoľník. Na tomto kurze boli budúci dobrovoľníci, ale aj ľudia ako ja, ktorí sa prišli učiť ako pracovať s mládežou, ale doma. Títo ľudia, ktorí tam boli, ma veľmi inšpirovali. O dva týždne ich mali niekam poslať a oni nevedeli kam. Budú tam robiť rok niečo, čo sa naučili na kurze, resp. predtým vo svojej krajine.

Rešpektovali ťa chlapci, s ktorými si mal pracovať, keď si prišiel?

Zo začiatku si mysleli, že som Američan, takže až tak nie. (smiech)

Nemajú radi Američanov?

Veľmi ich nemajú radi. Američania v zelených uniformách im obsadili tretinu krajiny. Volajú ich gringos, čo je odvodené od slov „Green go home“.

Prečo potom utekajú do Spojených štátov?

Za prácou, vyslovene iba za peniazmi. Postupne však prišli na to, že som z Európy. To už bolo, že vau. Európanov dosť rešpektujú, Európa je pre nich sen. Každý sníva o tom, že pôjde na leto na starý kontinent. Príde im to exotické ako pre teba ísť do Mexika.

Chlapci, ktorým si sa venoval, boli už v Európe?

Väčšina z nich aspoň raz áno. Alebo plánovali ísť. Bol to pre nich dosiahnuteľný cieľ. Keď zistili, že som Európan, začali ma mať radšej.

misie, archív Jano

Museli sa zúčastňovať aktivít, ktoré si im pripravoval?

Nemuseli, bolo to dobrovoľné. Bola to voľnočasová aktivita. Na ich strednej škole som robil výchovného poradcu, takže ma poznali, stretávali ma. Zavolal som ich, keď sme robili nejakú aktivitu v klube. Ale i rodičia chceli, aby k nám chodili, pretože vedeli, že je to zmyslupene využitý voľný čas. 

Mali ste nejakú miestnosť?

Mali sme veľký dom bazénom a menšie futbalové ihrisko s umelou trávou. V kluboch sa decká stretávali raz do týždňa, mali vždy nejakú tému, ktorá sa venuje nejakému druhu formácie. Či už je to intelektuálna formácia, ľudská, kresťanská alebo apoštolská v zmysle, že sa organizuje niečo pre ľudí na okraji spoločnosti. 

Donútiť ich najprv niečo urobiť bolo ťažké. Im sa nič nechce. Oni majú siestu, majú čas. Musel som ich presvedčiť, že to sami chcú robiť, že to je ich nápad. Nedalo sa na nich ísť direktívnym spôsobom- teraz urob toto.

Čo je to formácia?

Väčšinou stretnutie malo nejakú tému, ktorú si animátor pripravil a odprezentoval. 

Tiež tam majú nejaké hry, šport, zábavu. Robia sa výlety a všelijaké športové turnaje. Ako v akomkoľvek inom mládežníckom zariadení. Len tam je navyše táto formácia.

Ja som mal dva tímy s 13- až 14-ročnými chlapcami, ktorým som sa venoval viac, ale snažil som sa tam zároveň pomáhať všetkým. Bol som tam taký dozor.

Býval si v tom dome?

Nie, ja som býval v komunite s ešte jedným dobrovoľníkom a kňazmi. Resp. sa tam vystriedali dvaja dobrovoľníci popri mne za ten rok. Nevydržali toľko práce. Keď nie si otvorený tomu, že budeš stále robiť na maximum svojich možností, tak tam človek ťažko vydrží. 

Piccadilly Market

Všetci máme zabehané trasy. Do práce, do školy, na kávu.. Poznáme ich už naspamäť a už ani nevnímame okolie. 
Aj ja som si tu v Londýne našla najrýchlejšiu trasu z bodu A do bodu B. A skoro mi ušlo toto miesto. Stačilo len otočiť hlavu trochu doprava.

Anthropologie 2

Pri mojej prvej návšteve v Anthropologie som nestihla úplne najnižšie poschodie. 
A tak som vedela, že sa budem musieť vrátiť. 

skoro by som obišla časť so zľavami...